Kľúčové poznatky o oceľových konštrukciách

1. Systémy oceľových konštrukcií majú komplexné výhody, ako je nízka hmotnosť, jednoduchá inštalácia, krátka doba výstavby, dobrý seizmický výkon, rýchla návratnosť investícií a menšie znečistenie životného prostredia. Majú tiež dobrú plasticitu a húževnatosť a dobrú odolnosť proti nárazu.

2. Typy ocelí sú klasifikované podľa hrúbky: tenké plechy (hrúbka < 4 mm), stredné plechy (4-}20 mm) a hrubé plechy (20-60 mm), s hrúbkou nad 60 mm klasifikované ako extra hrubé. Oceľové pásy sú zaradené do kategórie oceľové plechy.

3. Aký je rozdiel medzi obyčajnými skrutkami a skrutkami s vysokou{1}}pevnosťou?
Bežné skrutky sú vo všeobecnosti vyrobené z bežnej uhlíkovej konštrukčnej ocele a nie sú tepelne-spracované. Skrutky s vysokou{2}}pevnosťou sa vo všeobecnosti vyrábajú z-kvalitnej uhlíkovej konštrukčnej ocele alebo legovanej konštrukčnej ocele a vyžadujú tepelné spracovanie popúšťaním, aby sa zlepšili ich celkové mechanické vlastnosti. Skrutky s vysokou{5}}pevnosťou sú klasifikované do tried 8.8, 10.9 a 12.9.
Pokiaľ ide o stupeň pevnosti: Skrutky s vysokou{0}}pevnosťou bežne používajú dva stupne pevnosti: 8,8 S a 10,9 S. Bežné skrutky majú vo všeobecnosti stupne 4.4, 4.8, 5.6 a 8.8.
Pokiaľ ide o charakteristiky namáhania: Skrutky s vysokou{0}}pevnosťou vytvárajú predpätie a prenášajú vonkajšiu silu prostredníctvom trenia. Obyčajné skrutky prenášajú šmykovú silu cez šmykovú odolnosť drieku skrutky a tlak v ložisku steny otvoru.

4. Klasifikované podľa napäťových charakteristík: typ trenia a typ ložiska
Trecie-vysoko{1}}pevné skrutky prenášajú vonkajšiu silu na základe trenia medzi pripojenými komponentmi. Keď sa šmyková sila rovná trecej sile, ide o návrhové medzné zaťaženie skrutkového spoja s vysokou pevnosťou trenia -typu-. V tomto čase nebudú spojené členy relatívne skĺznuť, driek skrutky nie je vystavený šmyku a stena otvoru pre skrutku nie je vystavená tlaku ložiska.
Ložiskové-skrutky s vysokou{1}}pevnosťou sú podobné bežným skrutkám. Šmyková sila môže prekročiť treciu silu. V tomto čase dôjde k relatívnemu skĺznutiu medzi pripojenými komponentmi a driek skrutky a stena otvoru budú v kontakte. Spojenie sa pri prenose sily spolieha na trenie a šmyk a uloženie drieku skrutky.
Ložiskové skrutky -vysokej{1}}pevnosti majú väčšiu deformáciu a nie sú vhodné na spoje v konštrukciách, ktoré priamo znášajú dynamické zaťaženie.

 

5. Typy zváracích elektród
Existuje približne tucet typov: elektródy z uhlíkovej ocele, elektródy z nízko{0}}legovanej ocele, elektródy z molybdénu a chrómu-žiaruvzdorné- molybdénu, elektródy z nízkoteplotnej ocele, elektródy z nehrdzavejúcej ocele, elektródy na povrchové úpravy, elektródy z liatiny, elektródy z niklu a zliatiny hliníka, elektródy z niklu a zliatiny hliníka a zliatiny hliníka, špeciálne-účelové elektródy.

6. Chyby zvaru:
(1) Neúplná penetrácia: Lokalizovaný nedostatok fúzie v koreni spoja (V alebo U drážka) alebo v strede (X drážka) základného kovu, kde tupé okraje nie sú úplne spojené. Neúplný prienik znižuje mechanickú pevnosť zvarového spoja, čím sa vytvárajú miesta koncentrácie napätia v zárezoch a koncoch neúplného prieniku, čo môže ľahko viesť k prasknutiu pri zaťažení zváraného dielu.
(2) Nedostatok fúzie: Lokalizované neúplné fúzie medzi pevným kovom a prídavným kovom (medzi zvarovou húsenicou a základným kovom) alebo medzi prídavnými kovmi (medzi zvarovými guľôčkami alebo zvarovými vrstvami pri viacprechodovom zváraní), alebo neúplné fúzie medzi základnými kovmi počas bodového zvárania (odporové zváranie). Toto je niekedy sprevádzané inklúziami trosky.
(3) Pórovitosť: Počas procesu tavného zvárania plyny vo zvarovom kove alebo plyny zvonku, ktoré vstupujú do roztaveného kúpeľa, neuniknú skôr, ako sa roztavený kov ochladí a stuhne, čo vedie k tomu, že vo vnútri alebo na povrchu zvarového kovu zostanú dutiny alebo póry. Podľa tvaru sa dajú rozdeliť na jednoduché póry, reťazové póry, husté póry (vrátane voštinových pórov) atď. Najmä pri oblúkovom zváraní, pretože metalurgický proces je veľmi krátky a roztavený kov rýchlo tuhne, plyny vznikajúce pri metalurgickom procese, plyny absorbované tekutým kovom, alebo plyny vznikajúce rozkladom pri vysokých teplotách, vlhkosti v elektróde môžu dokonca viesť k zváraciemu prostrediu, dokonca aj vlhkosť v elektróde. tvorba pórov, ak tieto plyny nemajú čas uniknúť. Hoci pórovitosť nespôsobuje takú koncentráciu napätia ako iné defekty, ničí kompaktnosť zvarového kovu a zmenšuje efektívnu -prierezovú plochu zvaru, čím znižuje pevnosť zvaru.

7. Ne-deštruktívne testovanie je testovacia metóda, ktorá kontroluje povrchovú a vnútornú kvalitu kontrolovaného dielu bez poškodenia obrobku alebo surovín. Bežné ne-deštruktívne testovacie metódy:
Ultrazvukové testovanie: Táto metóda využíva schopnosť ultrazvuku preniknúť hlboko do kovových materiálov a odraz, ku ktorému dochádza na rozhraní, keď prechádza z jednej časti do druhej, na kontrolu defektov častí. Keď ultrazvukový lúč prechádza z povrchu dielu cez sondu do kovu, odráža sa, keď narazí na defekty a spodný povrch dielu, čím sa na obrazovke vytvárajú pulzné vlny. Lokalizácia a veľkosť defektov sú určené na základe týchto pulzných kriviek.
Rádiografické testovanie (röntgenové -lúče, -lúče): Táto metóda využíva žiarenie na prenikanie do objektov na zistenie vnútorných defektov.
Testovanie magnetickými časticami: Ide o testovaciu metódu používanú na zisťovanie povrchových a{0}}defektov blízko povrchu feromagnetických materiálov. Keď je obrobok magnetizovaný, ak sú na povrchu defekty, magnetický odpor na defekte sa zvyšuje, čo vedie k magnetickému úniku a vytváraniu lokálneho magnetického poľa. Magnetické častice potom znázorňujú tvar a umiestnenie defektu, čím určujú prítomnosť defektu.

8. Postupy spracovania komponentov: Príprava, rovnanie, rozvrhnutie, rezanie, ohýbanie, vytváranie otvorov, montáž, zváranie, kontrola, odstraňovanie hrdze, lakovanie.

9. Metódy odstraňovania hrdze z kovového povrchu zahŕňajú: ručné ošetrenie, mechanické ošetrenie, chemické ošetrenie a ošetrenie plameňom.
(1) Manuálne ošetrenie
Pri ručnom ošetrovaní sa používajú hlavne nástroje, ako sú lopaty, drôtené kefy, brúsny papier a zlomené pílové listy, pričom na odstránenie hrdze sa spolieha na ručné kladivo, lopatu, škrabanie, kefovanie a brúsenie. Ide o tradičnú metódu odstraňovania hrdze, ktorú používajú maliari a je to najjednoduchšia metóda bez akýchkoľvek environmentálnych alebo konštrukčných obmedzení. Kvôli nízkej účinnosti a účinnosti je však vhodný len na odstraňovanie hrdze v malom-rozsahu.
(2) Mechanická metóda odstraňovania hrdze
Mechanické odstraňovanie hrdze využíva hlavne elektrické a pneumatické nástroje na odstránenie hrdze. Medzi bežne používané elektrické nástroje patria elektrické kefy a elektrické brúsne kotúče; pneumatické náradie zahŕňa pneumatické kefy. Elektrické a pneumatické kefy využívajú rotáciu špeciálne vyrobených kruhových drôtených kief na odstránenie hrdze alebo vodného kameňa prostredníctvom nárazu a trenia. Táto metóda je obzvlášť účinná na povrchovú hrdzu, ale je ťažké odstrániť hlbšie miesta hrdze. Elektrický brúsny kotúč je v podstate ručná brúska, ktorá sa dá voľne pohybovať v ruke. Na odstránenie hrdze využíva-otáčanie brúsneho kotúča pri vysokej rýchlosti a je celkom účinné, najmä na hlbšie miesta s hrdzou. Ponúka vysokú efektivitu práce a dobrú kvalitu konštrukcie a ľahko sa používa, čo z neho robí ideálny nástroj na odstraňovanie hrdze. Pri prevádzke však treba dávať pozor, aby nedošlo k prebrúseniu kovového povrchu.
(3) Metóda pieskovania a tryskania
Metódy pieskovania a tryskania sú rovnaké ako metódy používané na odstraňovanie starých náterových filmov v predchádzajúcej časti.

(4) Metóda spracovania plameňom: Metóda spracovania plameňom využíva plynový zvárací horák na ohrev malých, hlbokých miest hrdze, ktoré je ťažké ručne odstrániť. Vysoká teplota mení chemické zloženie oxidu železitého (hrdza), čím sa dosiahne účel odstránenia hrdze. Pri použití tejto metódy je potrebné dbať na to, aby nedošlo k prepáleniu povrchu kovu a aby sa zabránilo deformácii veľkých plôch povrchu vplyvom tepla.
(5) Metóda chemickej úpravy
Metóda chemickej úpravy je v podstate kyslé morenie na odstránenie hrdze. Používa kyslý roztok na chemickú reakciu s oxidmi kovov (hrdza), pričom vznikajú soli, ktoré sa oddeľujú od kovového povrchu. Bežne používané kyslé roztoky zahŕňajú kyselinu sírovú, kyselinu chlorovodíkovú, kyselinu dusičnú a kyselinu fosforečnú. Počas prevádzky sa kyslý roztok nanáša na zhrdzavenú oblasť kovu, čo mu umožňuje pomaly reagovať s hrdzou. Po odstránení hrdze je potrebné povrch opláchnuť čistou vodou, zneutralizovať slabým alkalickým roztokom, opäť opláchnuť čistou vodou, utrieť dosucha a následne vysušiť, aby sa predišlo rýchlemu hrdzaveniu.
Kovový povrch -morený kyselinou je potrebné zdrsniť alebo fosfátovať, najmä preto, aby sa zvýšila priľnavosť medzi kovovým povrchom a základným náterom. Pri riedení koncentrovanej kyseliny sírovej by sa mala kyselina sírová pomaly nalievať do vody v nádobe za stáleho miešania. Nikdy nerobte opak, aby ste predišli postriekaniu kyselinou sírovou a nespôsobili zranenie.

10. Bežné zdvíhacie zariadenia: Portálový žeriav, Vežový žeriav, Pásový žeriav, Autožeriav, Kolesový žeriav, Stožiarový žeriav, Zdvihák, Navijak, Kladkostroj, Mostový žeriav.